सानो संसारमा आफ्नो लेख रचना छपाउनको लागि "nabarajdahal@hotmail.com" अथवा "santosh_koirala@hotmail.com" मा आफ्नो रचना पठाउनु होला |

Friday, April 11, 2008

तिमी त उही चन्द्रमा रहिछौ

-नवराज

तिमी त उही चन्द्रमा रहिछौ
मैले कहिल्यै जानिन।
नजर उठाइ एक फेर हेर्न
जरुरी कहिल्यै ठानिन।

सात समुद्र पारि तिमीलाई
छाडेर आएथे।
मिलन अब नहुने हो कि
अनुमान यस्तै लाएथे।

तिमी त मेरै चन्द्रमा रहिछौ
छायामा उही नै सितलता।
रुपमा उही चन्चलता तिम्रो
मायामा उही नै कोमलता।...

चेहेरा ढाक्थ्यौ तिमी घरी घरी
अधिर भई म तड्पन्थे।
मडारिन्थ्यो बादल तिम्रै वरी परि
डाहाले म जल्दथे।

नजरको दोष बचाउन तिमीले
चेहेरामा दाग जो लाएथ्यौ।
" तिम्रो अनी मात्र तिम्रो हुँ म"
कसम जो तिमीले खाएथ्यौ।

सम्झन्छु अझै मायाका बात
सुनसान रातका।
मधुरो तिम्रो प्रकाशको साथमा
स्पर्स मातका।

आकाशमा छौ अटल तिमी
घस्रिदै छु म यो धर्तिमा।
संयमी बनी पर्खेको छु म
झर्ने हौ कहिले मेरो बस्तिमा?

6 comments:

  1. wah bro what a marevellous poem and picture. I am stunned by its beauty.

    ReplyDelete
  2. Navaraj,

    I have no words to appreciate the depth of your poem. Hummm... strong metaphor..! wish more and more in the coming future!


    radha

    ReplyDelete
  3. very good poem navaraj. it has alot of meaning to it. Well done

    ReplyDelete
  4. its a fantastic poem..dai tapai ta aus puge pa6i kabi hunu bhaye6...thats a good point too...

    ReplyDelete
  5. can you translate it for me pls?

    ReplyDelete